Pálenie ohňov na Ďura, zavliekanie bránok i Klepeto.

Juraj je meno gréckeho pôvodu, z gréckeho slova geórgius znamená roľník. Je patrónom vojakov, skautov, kováčov, sedliakov, roľníkov, pocestných, baníkov, sedlárov, ale aj ochrancom proti vojnovým nebezpečenstvám a pokušeniam. Povráva sa, že na Juraja sa zem otvára. Na povrch vychádzajú rastliny, hady a iné živočíchy. V tento deň sa ľudia rôznymi magickými úkonmi usilovali prekaziť činnosť škodlivých síl. Uhlíkom vykiadzali stajne, kravám dávali cesnak, dobytok okiadzali zeleným žitom. Ženy opäť skoro ráno stierali rosu z cudzej lúky. Ohňami vyháňali zlé sily z chotára. V rôznych menších, či väčších obmenách sa zachovávali mnohé zvyky aj v okolitých dedinách: Pálenie ohňov na Ďura je známe v obci Červený Kameň. Po dohorení vatry mládenci nechodili ihneď domov. Neskoro v noci, keď ľudia spali zvykli zavliekať bránky, psie búdy aj so psami, koňa na rezanie dreva, vozy s kolesami. Avšak iba tam, kde mali dievku. Vyvliekali ich na jabloň či hrušku. Rovnako si zaspomínali aj starší v Udiči: „V noci na Dzura mládenci chodili po dedine a vláčeli všetko, čo sa dalo odvliecť z dvora dievok z jedného konca dediny na druhý. Na druhý dzeň, na Marka, zas na oplátku vláčeli dievky z dvorov mládencov“. V regióne sú tiež veľmi dobre známe Jurajovské hody, KLEPETO v Zemianskom Kvašove, kde je kostol zasvätený patrónovi sv. Jurajovi. Tento rok malo mať KLEPETO obzvlášť slávnostný charakter, Zemiansky Kvašov si pripomína 620. výročie prvej písomnej zmienky.

Text a foto: Dana Mahútová, POS PB, apríl 2020