SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE

Slovenské národné povstanie

            Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. Jeho politickým cieľom bolo odstránenie autoritatívneho režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) a začlenenie Slovenska do obnovenej Československej republiky (ČSR). Centrom povstania bola Banská Bystrica. SNP sa skončilo po dvoch mesiacoch porážkou povstaleckej armády, ktorá potom sčasti prešla na partizánsky spôsob boja.

            Priamemu vypuknutiu SNP dlhodobo predchádzala všeobecná situácia vo svete. Tá si vyžiadala vznik protihitlerovskej koalície s cieľom odstrániť vo svete fašizmus. Prípravy SNP sa u nás začali v roku 1943, začali vznikať partizánske oddiely v horských oblastiach. Odbojové prúdy, demokrati, komunisti a antifašisti v Slovenskej armáde prijali ten istý rok Vianočnú dohodu, na základe ktorej vznikla Slovenská národná rada (SNR). Po vypuknutí povstania v auguste 1944 SNR vyšla z ilegality a začala pôsobiť na povstaleckom území.   Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská 29. augusta 1944. Generál Ján Golian nariadil heslom "Začnite s vysťahovaním!",  začiatok tohto ozbrojeného odporu.Nemecko veľmi rýchlo eliminovalo najlepšie povstalecké jednotky a prevahu sa im podarilo udržiavať prakticky po celú dobu trvania. Povstaleckú armádu definitívne porazili v noci z 27. na 28. októbra. Časť jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja, mnohé z nich bojovali až do oslobodenia krajiny na jar 1945.       

            Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych udalostí slovenských dejín. Napriek porážke malo pre nás dôležitý politický význam, zabezpečilo nám nezávislú politiku v rámci spoločného štátu s Čechmi i rešpekt víťazných mocností.

            SNP u nás

Vojnové hrôzy sa Považskej Bystrici vyhýbali až do leta 1944. V regióne síce boli partizánske jednotky, no v blízkom okolí mesta si netrúfali operovať kvôli nemeckým jednotkám v strojárňach. Začiatok povstania bol neúspešný, Nemci posilnili svoje pozície v meste aj okolí vojakmi a obrnenou technikou. Napokon však kvôli zmätkom v organizácii a z dôvodu silnej vojenskej prítomnosti Nemcov, povstanie v našom meste nevypuklo. Koncom augusta však územie celého domanižského notariátu ovládali partizáni a tieto početné skupiny operovali aj v Papradňanskej a Marikovskej doline. Nemeckým jednotkám sa podarilo partizánske skupiny potlačiť koncom októbra 1944 po dvoch mesiacoch bojov. Napriek tomu činnosť povstalcov pokračovala až do mája 1945.

Na počesť týchto historických udalostí boli u nás postavené pamätníky, či pamätné tabule. Najznámejším je pamätník SNP v Považskej Bystrici, postavený v roku 1971. Z pamätníkov a pamätných tabúľ môžeme spomenúť pamätník vo Vrchteplej, v Papradne, pomník obetiam SNP v Bodinej ....