31. výročie NEŽNEJ REVOLÚCIE
Nežná revolúcia
Nežná revolúcia v novembri 1989 je jednou z najdôležitejších historických udalostí
v dejinách Slovenska. Pád vtedajšieho režimu v Československu je spájaný najmä s demonštráciami, ktoré sa konali od 16. novembra v Bratislave a od 17. novembra 1989 v Prahe.
Predvečer nežnej revolúcie
V predvečer Medzinárodného dňa študentstva sa na Hodžovom námestí v Bratislave v podvečerných hodinách stretlo približne 300 študentov a odtiaľ pokračovali k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Študenti oficiálne požadovali školské reformy a akademické slobody,
ale demonštrácia prerástla do širšej verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí. Polícia napokon umožnila davu, aby sa sám rozišiel.
17. novembra 1989 sa v Prahe na Albertove pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva zišlo 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pri oficiálnom pietnom akte pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939. Študenti niesli zástavy, spievali a skandovali heslá za zmenu politických pomerov. Nakoniec sa sprievod vydal na Národnú triedu, kde mu polícia z oboch strán odrezala cestu. Čelo sprievodu podávalo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti kvety a snažilo sa pokojne diskutovať. Po ôsmej hodine sa však situácia otočila a polícia brutálne zakročila. Demonštrantov bili obuškami, zatýkali a zvyšok násilím rozohnali. Ľudia sa však nezľakli, naopak, zdvihla sa vlna nevôle a do ulíc ich v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce. Bezprostredne po 17. novembri vznikli hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, ktoré položili základ politického pluralizmu.
Verejné protesty
Od pondelka sa každý deň začali konať demonštrácie na námestiach miest po celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave. Z pódií sa ozývali heslá ako Pravda víťazí, Nie sme ako oni a Sľúbili sme si lásku. Ľudí v chladnom počasí povzbudzovali umelci ako Karel Kryl, Ivan Hoffman či Marta Kubišová. Pohár trpezlivosti definitívne pretiekol, desiatky tisíc ľudí dali štrnganím kľúčov jasne najavo, že režimu odzvonilo. Dôvodov pádu komunistických režimov v Európe bolo viacero – najmä ekonomické a vojenské zaostávanie Východu za Západom, nárast verejných prejavov nespokojnosti s režimom, neschopnosť komunistických vlád reformovať režim alebo udržať existujúci režim bez masívnych represívnych akcií. Pád komunizmu v Československu predznamenal rozvoj opozičných aktivít na konci osemdesiatych rokov 20. storočia (samizdatová literatúra, cirkevné akcie).
Generálny štrajk
Vypukol generálny štrajk a hospodárstvo krajiny sa na protest proti totalitnému režimu na dve hodiny zastavilo. Režim sa postupne rozpadal, a to aj v okolitých krajinách bývalého východného bloku. Železná opona, ako sa nazývala nepriechodná hranica medzi západným a východným blokom, padala v susedných krajinách už v novembri, Československo prišlo
na rad začiatkom decembra.
Porevolučná vláda
Posledný komunistický prezident Gustáv Husák odstúpil a vznikla nová československá „vláda národného porozumenia“, ktorá mala pripraviť slobodné voľby. Boli vymenené vedenia KSČ
aj KSS, zrušené bolo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda s prevahou nekomunistov. Novým prezidentom sa stal Václav Havel. Zároveň sa dohodlo, že prvé slobodné a demokratické voľby v Česko-Slovensku sa budú konať v júni 1990.
Pochod Ahoj, Európa
Na tento deň pripadá aj Svetový deň ľudských práv a práve v tento deň sa konal masový pochod Slovákov z Bratislavy do Hainburgu, na ktorom sa zúčastnilo približne 150-tisíc ľudí. Po rokoch sa po prvý raz mohli dostať za nenávidený ostnatý drôt a pozrieť sa do západných štátov. Pre mnohých ľudí to bol jeden z najemotívnejších momentov nežnej revolúcie.
Slováci a Česi dokázali v novembri 1989 neuveriteľnú vec. Vyšli do ulíc a na námestia s nádejou a vierou v lepšiu budúcnosť. Bez jediného výstrelu a kvapky krvi položili na lopatky vtedajší režim.
