Február 2025

Teológiu vyštudoval v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre. Za kňaza bol vysvätený 1. februára 1918. Počas následného štvorročného pôsobenia v Žiline bol duchovným administrátorom a zorganizoval zbierku na odliatie zvonov pre Burianovu vežu. V roku 1925 sa stal duchovným administrátorom v Púchove a v roku 1927 zastával rovnakú pozíciu v Dohňanoch. Jeho cirkevná kariéra napredovala v roku 1928, keď sa stal kaplánom v Rajci a v Považskej Bystrici.

Ako kaplán v Bytči mal od roku 1929 na starosti pozíciu predsedu škôl a zaslúžil sa o renováciu i doplnenie farského kostola, ako aj o výstavbu katolíckeho kultúrneho domu. V roku 1932 pôsobil ako interný administrátor v Strečne a založil tam Ovocinársky spolok. Od 1. augusta 1934 sa venoval činnosti kňaza v Dolnom Hričove a od 1. septembra 1935 v Lednických Rovniach. Tohto úradu sa vzdal v októbri 1940 a stal sa správcom farnosti v Kostolných Miticiach (dnes súčasť Trenčianskych Mitíc), kde od roku 1941 znova pôsobil vo funkcii kňaza. Dňa 1. júna 1941 sa stal správcom farnosti v Dražovciach. V roku 1956 sa zo zdravotných dôvodov zriekol pozície okresného dekana nitrianskeho dekanátu.

Na všetkých pôsobiskách rozvíjal katechetickú, kultúrno-osvetovú i národnobuditeľskú prácu a pravidelne prispieval do viacerých náboženských časopisov.

Česť jeho pamiatke.

Už ako trinásťročný maľoval a kreslil z vlastného záujmu. Prvé práce vystavoval počas gymnaziálneho štúdia. Od roku 1958 pôsobil ako samostatný výtvarník v Bratislave. Venoval sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, ale cudzia mu nebola ani kresba a maľba (charakteristická spojením abstraktných a konkrétno-idealizovaných prvkov v harmonickej farebnosti). V sochárskej tvorbe uprednostňoval tradičné materiály (kameň, sadra, drevo). Pre jeho diela je charakteristický zmysel pre poetický výraz a tektonickú výstavbu.

K hlavným námetom jeho diel patrí ženská postava, ktorú stvárňoval samostatne, vo figurálnych kompozíciách aj ako portrét. Jeho moderne koncipované portréty v zvlnených líniách imaginárnych žien sú fascinujúce. Blízka mu bola predovšetkým tematika materstva. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Portrét Dáše (1958), Barbora (1963) Fortúna (1977 – 1980), Dedinčanka (1980), Snenie (1980), Teta zima – Meluzína (1977) Kráľova Hoľa, (1977), Kriváň (1978), Snehová kráľovná (1979).

Ako akademický sochár vytvoril i viaceré diela pre verejné priestory Leto (pre fontánu v Bojniciach, 1965), Nástup do SNP (pamätník SNP v Novákoch, 1962 – 1963), Plod (fontána v Prievidzi, 1967), Rod (fontána Bratislava-Rača, 1973), V hlbinách (1973 – 1974, fontána vo Vrútkach). Z vlastnej iniciatívy sa venoval sochárskemu stvárneniu významných osobností slovenskej kultúrnej minulosti, ktoré zobrazoval nekonvenčným spôsobom – prepojením abstrahovaných prvkov figúry a krajiny – Pán Váhu a Tatier (1979), Orava P. O. Hviezdoslav (1981). Začiatkom 21. storočia pridal do svojho umeleckého portfólia aj práce na keramických plastikách.

Vysvätený za kňaza bol v roku 1953 a svoje povolanie vykonával na viacerých miestach Slovenska. Ako kaplán pôsobil v Skalitom (1953 – 1954) a v Čadci (1954 – 1963). V období rokov 1963 – 1971 bol správcom farnosti v Beluši. V roku 1970 dosiahol titul doktor teológie (ThDr.) a jeho kariéra pokračovala na poste tajomníka Biskupského úradu v Nitre (1971 – 1977). Neskôr bol aj správcom fary v Nitre-Horné mesto (1977 – 1980). Počas nitrianskej anabázy mu bolo v roku 1973 udelené menovanie za pápežského kaplána. V nasledujúcom päťročnom období (1980 – 1985) zastával funkciu generálneho riaditeľa Ústrednej charity na Slovensku a v rovnakom čase sa stal aj správcom Kostola sv. Ladislava v Bratislave. V druhej polovici osemdesiatych rokov (1984 – 1989) bol šéfredaktorom Katolíckych novín. Začiatkom deväťdesiatych rokov pôsobil na katedre etiky Vysokej školy pedagogickej v Nitre (1991 – 1994), kde prednášal o cirkevných dejinách.

Veľmi významná je jeho publicistická činnosť v regionálnych, celoslovenských i zahraničných periodikách – Obzor, Duchovný pastier, Slovenské hlasy z Ríma, Katolícke noviny, Slovenské ozveny, Pútnik svätovojtešský.

Medzi jeho najdôležitejšie štúdie patria: Cyrilo-metodské tradície na Slovensku v neskorom stredoveku (1970), Nitrianske bernolákovské zaujímavosti (1992), Päťdesiat rokov od vymenovania Dr. Karola Kmeťka za arcibiskupa (1995), Samuel Timon o Nitre, Nitra o Samuelovi Timonovi (1995), Ikonografia sv. Svorada a sv. Benedikta (1997), ako aj séria článkov o cirkevno-národných aktivitách a bernolákovcoch na Kysuciach.

Je držiteľom Zlatej medaily sv. Cyrila a Metoda, ktorú mu v roku 2000 pri príležitosti 70. narodenín udelila Matica Slovenská.

Česť jeho pamiatke.