Marec 2025

17. MAREC 2025

JOZEF KVASNICA

(*17.3.1930 Ladce-Tunežice – †23.11.1992 Praha, Česko)

95. výročie narodenia

Rodák z Ladiec (časť Tunežice) sa medzinárodne preslávil ako československý teoretický fyzik a profesor Univerzity Karlovej v Prahe. Zmaturoval na gymnáziu v Trenčíne. Vyštudoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

Ako čerstvý absolvent odcestoval do Moskvy, kde úspešne absolvoval náročnú ašpirantúru u neskoršieho laureáta prestížnej Nobelovej ceny za fyziku Leva Davidoviča Landaua (1908 – 1968). Svoju kandidátsku prácu obhájil v Československu. Po návrate do vlasti pracoval najskôr v Prahe na Fakulte technickej a jadrovej fyziky Českého vysokého učení technického, ale neskôr (od roku 1965) presedlal na akademickú pôdu Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. V jej štruktúrach to dotiahol až do vedenia fakulty – stal sa prodekanom.

Zaoberal sa kvantovou teóriou poľa, kvantovou štatistikou, termodynamikou a niektorými problémami teórie plazmy. Z pozície uznávaného pedagóga i vedca sa venoval tvorbe vysokoškolských učebníc z fyziky, ako aj publikovaniu odborných štúdií v domácich a medzinárodných vedeckých časopisoch. V rokoch 1976 – 1986 zastával post vedúceho novootvorenej Katedry matematickej fyziky (od roku 1991 premenovanej na Katedru teoretickej fyziky). Popri vedecko-výskumnej činnosti pôsobil aj vo funkcii šéfredaktora anglického vydania Československého časopisu pre fyziku.

Česť jeho pamiatke.

8. Marec 2025

JOZEF FEDORA

(*8.3.1910 Dolné Kočkovce – †26.9.1975 Zvolen)

115. výročie narodenia

Rodák z Dolných Kočkoviec vyštudoval gymnázium v Nymburku a na ceste za vzdelaním pokračoval v Prahe, kde sa zameriaval na architektúru, stavebné inžinierstvo, deskriptívnu geometriu a kreslenie. Od roku 1937 pôsobil na pozícii gymnaziálneho učiteľa v Prievidzi a v Nitre. V období 2. svetovej vojny (1939 – 1945) bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania (1944), na základe čoho bol zatknutý gestapom a väznený v niekoľkých koncentračných táboroch (najmä Dachau a Buchenwald). Za svoje hrdinstvo bol v roku 1947 vyznamenaný Radom SNP II. triedy.
V rokoch 1959 – 1965 prednášal na Pedagogickom inštitúte v Martine a po skončení tohto angažmánu sa presunul do Banskej Bystrice. V maliarskom umení sa venoval kresbe figurálnych námetov, krajiniek, zátiší a predovšetkým portrétov. Na poli publicistickom prispieval do kultúrno-politických a satirických časopisov. V rokoch 1966 a 1980 mal výstavu svojich diel v Banskej Bystrici. Významným a azda najznámejším sa stal jeho obraz Trhovisko, na ktorom stvárnil banskobystrickú tržnicu. Na sklonku svojho osobného i umeleckého života mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec (1973). Dožil sa 65 rokov. Pochovaný je v Prievidzi.
Medzi jeho najdôležitejšie diela patria: Poznaj svoju vlasť (cyklus drevorytov, 1932), Národ muzikantov (linorez, 1932), Kytica a žena (gvaš, 1939), Zbojníci tancujú (pastel, 1944), Z koncentráku (atrament, 1945), Výstavba Prievidze (gvaš, 1956) a Svedkovia nesmú mlčať (1962).

Česť jeho pamiatke.

4. Marec 2025

VOJTECH STRANOVSKÝ

*4.3.1910 Zemianske Šúrovce – †9.7.1977 Krásno)

115. výročie narodenia

Základnú školu navštevoval vo svojom rodisku a zmaturoval na gymnáziu v Nitre (1929), kde bol biskupom Karolom Kmeťkom 1. októbra 1933 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil najskôr v Lietave, ale v rokoch 1935 – 1938 už v Považskej Bystrici. Pracoval na nábožensko-kultúrnom rozvoji, angažoval sa v telocvičnej jednote Orol, v Združení katolíckej mládeže, v Katolíckej jednote žien a nápomocný bol aj na poli sociálnych aktivít. V roku 1938 sa presunul do Žiliny a o rok neskôr sa stal správcom farnosti v Čadci. Do Žiliny sa vrátil 1. augusta 1940. Od augusta 1945 pôsobil na farnosti v Ilave.
V roku 1959 bol odsúdený na osemnásť mesiacov odňatia slobody, no 16. januára 1960 bol prepustený na podmienku. Ocitol sa mimo pastoračnej služby a pracoval v Žiline ako robotník na stavbe sídliska Hliny aj na výstavbe „žilinského bulvára.“ V roku 1977 bol niekoľko mesiacov pred smrťou nitrianskym biskupom Ján Pásztorom vymenovaný za nitrianskeho sídelného kanonika. Zomrel vo veku 67 rokov v Krásne (okres Partizánske).

Česť jeho pamiatke.

3. Marec 2025

VLADIMÍR CHMELÁR

(*8.8.1922 Bolešov – †3.3.2010 Žilina)

15. výročie úmrtia

Ako stavbyvedúci (1949 – 1953) úspešne viedol výstavbu Priehrady mládeže v Nosiciach a identifikoval mineralizované podzemné vody, doteraz známe ako nosická voda.
Prozaicky debutoval dielom humorne ladených príbehov z detstva na témy z rodného Považia – Na pravom brehu boli Bosoráky (1983). Dejinný vývoj pred 1. svetovou vojnou spracoval v diele Človek František (1997). Vo svojej spisbe vyzdvihoval popredných slovenských vedcov, technikov a kultúrnych predstaviteľov 20. storočia, ktorých profilové štúdie vydal v dvoch zväzkoch pod názvom Osobné panoptikum (1999). V roku 1999 napísal aj prozaickú knihu s lyrickým nádychom o vzťahu starého otca a vnuka s názvom Patiatko.
V literatúre faktu zužitkoval svoje profesionálne skúsenosti z vodohospodárskej a stavebnej oblasti. Zameriaval sa na popularizáciu odborných poznatkov ohľadom výstavby veľkých vodných diel (vrátane Gabčíkova-Nagymaros) – Gabčíkovo do prevádzky (1991), Causa Dunaj (1991), Dunaj energetický (1992), Dunajská plavba (1992), Dunajské úpravy (1993), Dunaj historický a dnešný (1994), Vodárenská nádrž Turček (1998) alebo Albatros má zelenú (2000). Podieľal sa na spracovaní a vydaní monografie obce Bolešov (1993).

Česť jeho pamiatke.